Potriasol som neveriacky hlavou. Nemohol som byť na tom správnom mieste. Tu niekto ako ja nemohol byť vítaný.

Dostal som pozvánku niekoľkokrát od rôznych ľudí a napokon som sa rozhodol pozrieť si to miesto. Toto však nemohlo byť ono.

Chvatne som sa pozrel na pozvánku, ktorú som žmolil v rukách. Prečítal som si posledné slová: “Príďte takí, akí ste. Sako nie je potrebné.” Vyhľadal som adresu. Áno, bol som na správnom mieste.

Nazrel som znovu cez okno a uvidel miestnosť plnú ľudí, ktorí žiarili radosťou. Všetci boli slušne oblečení v pekných šatách a zdalo sa, že sú až nezvyčajne čistí, keď obedovali v tejto skvelej reštaurácii.

Zahanbene som sa pozrel na svoje zničené, roztrhané oblečenie, pokryté fľakmi. Bol som špinavý, v podstate som vyzeral oplzlo. Šíril sa zo mňa hnilobný zápach a nevedel som sa zbaviť špiny, ktorá sa do mňa zažrala. Keď som sa otočil na odchod, zrazu sa mi pripomenuli slová z pozvánky: “Príďte takí, akí ste. Sako nie je potrebné.”

Rozhodol som sa skúsiť to. Pozbieral som všetku odvahu, ktorú som v sebe dokázal nájsť a otvoril dvere reštaurácie. Pristúpil som k mužovi za prepážkou.

“Vaše meno, pane?” spýtal sa ma s úsmevom.

“Jimmy D. Brown,” zamrmlal som bez toho, aby som sa na neho pozrel.

Zastrčil som si ruky čo najhlbšie do vreciek a dúfal som, že skryjem tie hrozné škvrny. Zdalo sa, že muž si nevšimol, aký som celý špinavý.

“Výborne, pane. Máte tu na vaše meno rezervovaný stôl. Prajete si, aby som vás k nemu zaviedol?”

Nemohol som veriť vlastným ušiam. Usmial som sa od ucha k uchu a povedal: “Áno, samozrejme!”

Zaviedol ma k stolu a naozaj, bola tam menovka s mojím menom napísaná tmavočervenou farbou. Keď som si prezrel menu, zistil som, že podávajú samé dobré veci: “pokoj”, “radosť”, “požehnanie”, “odvahu”, “istotu”, “nádej”, “lásku”, “vieru” a “milosrdenstvo”.

Uvedomil som si, že to nie je obyčajná reštaurácia! Nalistoval som začiatok menu, aby som zistil, kde vlastne som. Miesto sa volalo “Božia milosť”!

Muž sa vrátil a povedal: “Doporučujem vám “Špecialitu dňa”. V nej dostanete porciu zo všetkého v tomto menu.”

“Robíš si zo mňa srandu?” pomyslel som si, “chceš tým povedať, že toto VŠETKO môžem mať?”
“Čo je špecialita dňa?” spýtal som sa s očividnou radosťou v hlase.

“Spasenie,” znela odpoveď.

“Tak si ju prosím,” takmer som zakričal.

Hneď ako som to vyslovil, radosť ma opustila. Pocítil som nepríjemnú bolesť v žalúdku a z očí mi vyhŕkli slzy. Medzi vzlykmi som vykoktal: “Pane, pozrite sa na mňa. Som špinavý a odporný. Som nečistý a nezaslúžim si nič z tohoto. Rád by som to všetko mal, ale… ale nemôžem si to dovoliť.”

Muža to vôbec nezaskočilo. Znova sa usmial. “Váš účet už zaplatil tamten Pán,” povedal a ukázal smerom k prednej časti miestnosti.

“Volá sa Ježiš.”

Otočil som sa a uvidel muža, ktorého prítomnosť akoby osvetľovala celú miestnosť. Takmer som sa na neho nedokázal pozerať. Zbadal som sa, ako idem k nemu a trasúcim sa hlasom šepkám: “Pane, budem umývať riady alebo zametať podlahu alebo vynášať odpadky. Urobím, čo bude v mojich silách, aby som sa vám za toto všetko odplatil.”

Muž roztiahol ruky a povedal s úsmevom: “Syn môj, všetko toto je tvoje, ak prídeš ku mne. Popros ma, aby som ťa očistil, a ja to urobím. Požiadaj ma, aby som odstránil tieto škvrny, a stane sa. Popros ma, aby som ti dovolil hodovať za mojím stolom, a budeš z neho jesť. Spomeň si, tento stôl je rezervovaný na tvoje meno.

Všetko, čo musíš urobiť, je prijať tento dar, ktorý ti ponúkam.”

Šokovaný som mu padol k nohám a zvolal: “Prosím, Ježiš…prosím, vyčisti môj život. Zmeň ma, dovoľ mi sedieť za tvojím stolom! Daj mi nový život!”

V tej chvíli som začul slovo: “Dokonané.”

Pozrel som sa na seba. Mal som na sebe bielo rúcho a celé moje telo bolo žiarivo čisté. Stalo sa niečo zvláštne a zároveň nádherné. Cítil som sa ako vymenený. Akoby zo mňa spadol balvan. Sedel som za Jeho stolom.

“Podáva sa ‘Špecialita dňa’,” povedal Pán, “spasenie je tvoje.”

Sedeli sme spolu a dlho sa rozprávali. Veľmi som si užíval čas, ktorý som s ním strávil. Povedal mi mne zo všetkých ľudí, že by bol rád, keby som sa sem vracal čo najčastejšie, vždy keď budem potrebovať pomoc od Božej milosti. Jasne mi vysvetli, že túži, aby som s ním trávil čo najviac času.

Keď sa priblížil čas môjho odchodu do “reálneho sveta”, ticho mi zašepkal: “A ešte niečo. Ja som stále s tebou.” Potom mi povedal niečo, na čo nikdy nezabudnem. Povedal: “Dieťa moje, vidíš tieto prázdne stoly po celej miestnosti?”

“Áno, Pane. Vidím ich. Čo to znamená?” spýtal som sa.

“To sú rezervované stoly… ale ľudia, ktorých mená sú na menovkách, neprijali pozvanie na obed. Bol by si taký láskavý a doručil tieto pozvánky ľuďom, ktorí sa k nám ešte nepripojili?” spýtal sa Ježiš.

“Samozrejme,” povedal som s nadšením a vzal si pozvánky.

“Choďte teda ku všetkým národom,” povedal a otočil sa k odchodu.

Vošiel som do Božej milosti špinavý a hladný. Poškvrnený hriechom. Moja spravodlivosť bola ako poškvrnené rúcho. Ježiš ma však očistil. Vyšiel som von ako úplne nový človek…oblečený do bieleho, do Jeho spravodlivosti. Preto dodržím svoj sľub, ktorý som dal Pánovi. Pôjdem a budem šíriť Jeho slovo. Budem zvestovať evanjelium…doručím pozvánky. Začnem hneď s tebou.

Bol si už v Božej milosti? Máš tam rezervovaný stôl na svoje meno. Tu je pozvánka…

“Príďte takí, akí ste. Sako nie je potrebné.”

Pri tejto otázke si vačšina ľudí zvykne pomyslieť :“Čím už len nám môžu byť prospešný veď sa o nich musíme starať ,pracovať na nich a iné sebecké nezmysly“ ,verím tomu ,že keby ich dieťa alebo nejaký blízky z rodiny bol postihnutý ,rozmýšľali by inak.

Málo kto sa však zamyslí pozitívne nad tým čo si od nich môžeme zobrať. Je toho dosť veď títo ľudia dokážu byť dobrotivý a pomôžu s čím len môžu  bez toho ,aby očakávali ,že im to niekedy bude vrátené ,niesu vôbec skazený klamstvami a nikdy sa mi nepodarilo vidieť takýchto ľudí ako ohovárajú iných ,ako im rafinovane ubližujú slovami ako kujú plány kde z koho môžu vymámiť peniaze alebo koho môžu využiť.

Myslím si ,že dnešná skazená spoločnosť by sa ma inšpirovať týmito ľuďmi a zamyslieť sa ,že by to chcelo zmenu k dobrému.

A ešte jedna myšlienka nakoniec .Prečo nimi takto opovrhujeme veď aj oni sú osobnosti ,síce trošku jednoduchšie usporiadané ,ale sú to osobnosti ,ktoré dokážu myslieť a tým sa predsa ľudia odlišujú  od zvierat.

Keď sa mi prvý raz v živote dostala táto otázka do uší tak som si pomyslela, že takmer nič, pretože je to tak v spoločnosti prezentované, ale ak sa človek pozrie na túto otázku hlbšie zistí, že predsa len musíme mať nejaké schopnosti  rovnaké.

Prvou takouto schopnosťou je vytrvalosť a schopnosť systematicky pracovať ,uvediem na príkladoch.

1. Matematik vynechá jedno učivo s tým, že si povie ,ale veď  to mi nebude chýbať .
2. Hudobník vynechá jednu hodinu hudobnej teórie s rovnakými slovami.
Aké to bude mať dôsledky? Presne také isté ako keď si dieťa v škole povie ja nemusím vedieť B načo mi to bude. Celý život mu to bude chýbať.

Ďalšou schopnosťou, ktorú pre nás považujem za spoločnú je akýsi cit pre veci ,ktoré človek ,ktorý sa týmito vedami ,alebo umeniami (pretože matematika sa často považuje aj za umenie) nezaoberá nemôže vidieť, nemôže si ich všimnúť.

1. Veľa krát sa mi stalo ,že som si na Matematikoch všimla ,ako hneď pri prvom pozretí na veľmi komplikovaný príklad vedeli ako to budú riešiť a ako asi bude vyzerať výsledok .Pre mňa ako človeka, ktorý sa matematikou nezaoberá to bolo úžasné .
2. My hudobníci máme zasa cit pre hudbu, teda mali by sme mať. To je to keď vidíme skladbu prvý raz a nepočuli sme ju a dokážeme ju precítiť dokážeme tam urobiť dynamiku či rôzne spomaľovania ,zrýchľovania .Tiež na to mnohý ľudia pozerajú z obdivom.

Nakoniec tu je schopnosť pozerať sa  na veci vždy o krok skorej.

1. Matematik musí dopredu vedieť čo spôsobí daná matematická operácia či vzorec.
2. Takisto hudobník musí vedieť ,že keď  tu začne robiť cressendo aké dôsledky to bude mať o takt ďalej.

Toto je mojich zopár zamyslení nad tým čo máme z matematikmi spoločné.

Tu sa Vám pokúsim opísať pôst možno s trocha iného pohľadu ako ste zvyknutý.

Čo to vlastne pôst je?Podľa mňa je pôst dobrovoľné odriekanie si vecí čo mám rád/a a cvičenie si svojich túžob.
V prvom rade chcem poukázať na to že pôst nieje povinnosťou,ale darom od Boha.

Prečo sa nám oplatí postiť sa?Cez obdobie pôstu máme viac času na Boha,sme menej „ohučaný“ z bežných vecí a sme viac vnímavý na Ducha sv.To znamená,že budeme toho od Boha počuť viac,viac sa teda dozvieme,možme viac študovať písmo a tým sa povzdelávať máme viac času sa s ním zhovárať.Pomáha nám zbaviť sa toho hektického spôsobu života a najsť väčší pokoj na prehodnocovanie rozhodnutí,plánov,priorít.Zaroveň sa učíme sebaovládaniu.

Podľa čoho si vybrať od čoho sa postiť?Keď si ja vyberám od čoho sa postiť tak si položím vždy zopár otázok.Čo má v mojom živote nábeh získať príliš dôležitú úlohu?Čím zabíjam najviac času?Čoho sa musím vzdať,aby som bola úplne oddaná Bohu?Čo je pre mňa dôležitejšie ako on? a ešte jedna dôležitá otázka,Čo ma zvádza na zlú cestu?Zatiaľ sa mi podarilo,vždy prísť na to čo má v mojom živote až príliš dôležitú úlohu alebo je nadbytočné.

Takže už vieme od čoho sa ideme postiť,ale nastáva tu dalšia otázka.Ako na to ísť?Existuju v podstate dva druhy pôstu 1.ľahký,2.tažký.Myslím že sa nedajú stanoviť všeobecné pravidla kedy je pôst tažký a kedy ľahký.To by si mal človek stanoviť sám.Myslím si,že je lepšie postiť sa pravideľne lahším spôsobom ako raz za dlhšie časové obdobie tažkým,pretože sebaovládanie človeka v tomto prípade nieje dostatočne vycvičené a zväčša sa mu to nepodarí.Podotýkam lepšie je si vybrať voľnejší deň,aby sme mohlo využiť všetky prínosy pôstu a nieje len to že sa naučíme sebaovládať,ale naozaj to bude deň,ktorý naplno strávime z Bohom.

Pri postení si je treba veľmi dávať pozor na duchovnú pýchu a pocit nadradenosti nad inými.Tým,že sa budeme postiť nedosiahneme to,že budeme svätejší.Je to len Božia milosť,že máme aj takýto prostriedok na to,aby nás Boh mohol premienať,na to aby sme Bohu mohli dokázať to,že sa chceme zmeniť a sme schopný aj obetovať veci,na ktorých nám zaleží a že On je nám vzácnejsí ako všetko čo máme.

Tak nebojme sa postiť,Boh si to váži.Pôst nám pomáha k tomu aby sme boli viac vnímaví na Ducha svätého a nemali sme problém s tým si stanoviť sebe určité pravidlá.Oplatí sa do toho ísť,určite nezostanete nezmenení ak to vyskúšate.

Příručka pro orchestrální hráče

Kdyby existovala nějaká základní příručka pro orchestrální hráče, měla by obsahovat pokyny nejen hudební, ale také návod, jak si udržet hráčskou hrdost před dirigentem. Tato příručka je určená mladším hráčům, jejichž schopnosti vydráždit dirigenta až k nepříčetnosti ještě nejsou patřičně rozvinuté.

1. Nikdy nebuď spokojený s áčkem. Když se budeš přiměřeně rozčilovat nad tím, že je buď příliš nízké nebo příliš vysoké, úspěšně to odvede pozornost z dirigentského stupínku a soustředí ji tam, kam patří, tedy na Tebe.
2. Když si upravuješ notový stojan, dbej na to, aby ti jeho vrchní díl odpadl a noty se rozsypaly po podlaze.
3. Stěžuj si na teplotu v sále, osvětlení, přeplněné pódium nebo průvan. Nejlépe tehdy, když je dirigent pod časovým tlakem.
4. Těsně před nástupem se dívej kamkoli jinam, jen ne na dirigenta.
5. Nikdy neměj dusítko, náhradní struny nebo plátky. Bicisté nesmí mít nikdy všechny paličky.
6. Požádej o přesazení. A žádej to často! Ať si dirigent uvědomí, že mu prokazuješ osobní laskavost, že vůbec hraješ.
7. Při každé možné příležitosti brnkej na struny, jako by sis prověřoval ladění. Dělej to především, když dirigent něco vysvětluje. Žestě: pouštějte dusítka na zem. Bicisté mají velké množství předmětů ke shození, ale bezkonkurenčně nejlepší jsou činely, protože se navíc můžou několik sekund kutálet.
8. Nahlas si vyfukuj vodu z klapek v každé pauze. (Horny, hoboje a klarinety by toto měly mít jako povinnou součást základního školení už od narození).
9. Dlouho poté, co se inkriminovaná pasáž hrála, se zeptej dirigenta, zda tvoje CIS bylo dostatečně čisté. Tento krok je velice účinný zejména pokud tato pasáž CIS neobsahuje nebo v ní vůbec nehraješ. Když tě dirigent nachytá, dělej, že si opravuješ chybu v partu.
10. Zásadně si nenos svoji tužku a když se dělají opravy, půjčuj si psací potřeby od všech sousedů.
11. Těsně po tom, co si celý orchestr opravil CIS na C se zeptej: „Prosím Vás, já tady mám CIS a nějak mi to nezní…“
12. Když předem zjistíš, že máš v partu chybu, dělej, jakoby nic a hraj nesprávnou notu co nejtišeji. Ve správné dynamice ji zahraj až na koncertě.
13. Když hudba vrcholí, přestaň hrát a dělej si (jako) poznámky do partu, aby skladba vyzněla prázdně a nezajímavě.
14. Kýchej a kašli zásadně v pianissimu anebo v generální pauze, vzbuzuje to u ostatních hráčů bujarou veselost. 15. Těsně po tom, co dirigent oznámí, že se hraje dva takty před číslem 12 a zdvihne ruce, se zeptej: „Prosím Vás, odkud hrajeme…?“
16. Žestě a bicí: když Vám dirigent náhodou řekne, abyste hráli silněji, okamžitě zvedněte dynamiku o tři stupně. Ostatní: když Vám dirigent řekne, že máte hrát tišeji, jsou dvě možnosti – hrát úplně stejně jako předtím anebo nehrát vůbec.
17. Počkej, až bude zkouška alespoň ve třetině, než oznámíš dirigentovi, že nemáš noty.
18. Často se dívej na hodinky a kruť při tom nevěřícně hlavou.
19. Minimálně při každé druhé dirigentově poznámce ho informuj o výšce svého platu nebo honoráře. Když je to náhodou dobrý kšeft, tak mu vysvětli, kolik bys mohl mít, kdybys šel hrát totéž do Vídně.
20. Často opakuj dirigentovi: „Nepoznám, kde je první…“. Všichni dirigenti jsou patřičně pyšní na svou taktovací techniku, tak se ji snaž napadat co nejčastěji.
21. Zeptej se dirigenta, jestli slyšel, jak tuto skladbu dirigoval Karajan (Bernstein, Szell…) a vysvětli mu, že by si to měl poslechnout, neboť tam jsou některé momenty, ze kterých by se mohl přiučit. Skvělá otázka je také: „Dirigujete tuto skladbu poprvé…?“
22. Když se zkouší těžká pasáž, dělej grimasy a kruť hlavou, aby si dirigent uvědomil, že to není hratelné… ale neříkej ani slovo, jen ať se domýšlí.
23. Jestliže máš frázování a smyky úplně jinak než všichni ostatní, hraj podle sebe a neptej se dirigenta, zda to máš správně. Na to je čas v zákulisí před koncertem.
24. Najdi si nějakou výmluvu, abys mohl odejít 15 minut před koncem zkoušky… to bezpečně zneklidní všechny ostatní a začnou se také balit.
25. Po koncertě během potlesku se nuceně usmívej nebo nasaď úplně nepřítomný výraz. Ještě lepší je nonšalantně odložit nástroj. Dej dirigentovi znát, že tě zdržuje od něčeho opravdu důležitého.

Čo je násilie

* Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku.
* Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci,
* Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach.
* Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky.
* Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím.
* Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia – druhotné ubližovanie.
* Násilím je aj nezabránenie násiliu.

Čo je domáce násilie

* Je to psychické, fyzické, sexuálne násilie, ktoré sa vyskytuje v rodine a v domácnosti.
* Jeho špecifickosťou je, že sa vyskytuje v cykloch a pretrváva dlhodobo.
* Násilie môže smerovať od ktoréhokoľvek člena rodiny ku ktorémukoľvek inému členovi rodiny. Môže ho páchať muž na žene, žena na mužovi, rodič na dieťati aj dieťa na rodičovi. Ale najčastejšie sa ho dopúšťajú muži na ženách a rodičia na deťoch.
* V 90 % prípadov sú obeťami ženy a deti. V 90 % je páchateľom muž (manžel, partner, bývalý partner).
* 69,9 % trestných činov, ktorých obeťou bola žena, sa spáchalo v domácnosti.
* 70,6 % vrážd žien (takmer ?), 63 % ublížení na zdraví žene, 87,7 % činov násilia voči jednotlivej žene sa odohralo v domácnosti.

Násilie na ženách v partnerských vzťahoch

* Násilie na ženách je závažným sociálnym problémom, ktorý ohrozuje bezpečnosť, telesnú a duševnú integritu žien.
* V súvislosti s násilím panuje veľa nesprávnych, ale pevne zakorenených predstáv, napr. že násilie je dôsledkom alkoholu, chudoby, nezamestnanosti, vyskytuje sa len v istých sociálnych vrstvách, že je to duševná choroba.
* Ešte aj dnes je rozšírená domnienka, že ženy provokujú, tolerujú, alebo dokonca potrebujú istú dávku násilia.
* Takéto mýty, ktoré legitimizujú určitú mieru násilia, formujú postoje spoločnosti, ale aj profesionálnych pracovníkov a pracovníčok, ktorí a ktoré sa stretávajú s týranými ženami.
* Skutočnou príčinou násilia je nerovnocenné postavenie žien voči mužom v spoločnosti, v rodine, pretrvávanie rodových stereotypov a tradičných patriarchálnych vzorov správania.
* Násilie páchané na ženách veľmi úzko súvisí s históriou inštitúcie manželstva a rodiny, s nerovnocenným postavením ženy, so zákonmi, kultúrnymi a náboženskými normami, ktoré tento stav regulovali a udržiavali, resp. udržiavajú.

Rodina ako miesto utajeného násilia

* Na Slovensku je silná tendencia klásť dôraz na význam “rodiny”, najmä tradičnej rodiny.
* Právo na súkromie rodiny je vysoko uznávanou a zdôrazňovanou hodnotou, preto nezvykneme zasahovať do toho, čo sa všeobecne považuje za súkromnú vec medzi mužom a ženou, aj keď vieme, že v rodine dochádza k násiliu.
* Právo na súkromie rodinného a manželského života neznamená, že manžel má právo zločinne napádať svoju manželku, ani to, že okolie a profesionálni pracovníci a pracovníčky môžu tento problém ignorovať.
* Aj keď v teoretickej rovine násilie odsudzujeme, v praxi je páchateľ málokedy potrestaný.
* Predchádzanie násiliu páchanému na ženách a zasahovanie proti nemu je vecou nás všetkých.

Aj násilie na ženách v partnerských vzťahoch je trestný čin

* Násilie páchané v rodine je rovnako trestný čin ako násilie spáchané na verejnosti. Domáci násilník porušuje zákon rovnako ako ktokoľvek iný, kto sa dopustí násilného trestného činu, a možno ho rovnako obviniť, súdiť a potrestať väzením alebo iným trestom.
* Násilie páchané na partnerkách a bývalých partnerkách je trestný čin a treba k nemu pristupovať ako k trestnému činu.

Násilie páchané na ženách a deťoch v rodine sa týka nás všetkých

* Každý a každá z nás si musí uvedomiť problém domáceho násilia. Každý a každá z nás môže urobiť niečo pre jeho odstránenie.
* Je dôležité, aby sme prevzali zodpovednosť za to, že budeme dobre informované a budeme informovať aj iných o podstate tohto problému, o existujúcich možnostiach pomoci pre jeho obete a o možnostiach zásahu voči jeho páchateľom.
* Ak chceme z našej spoločnosti odstrániť násilie, musíme mu venovať náležitú pozornosť.
* Prvým krokom je prelomiť mlčanie o tomto probléme.
 Keďže príčinou násilia je skutočnosť, že ženy a muži nie sú v spoločenskej ani individuálnej rovine skutočne rovnoprávni, len úsilie nás všetkých môže eliminovať násilie páchané mužmi na ženách a presadiť rovnoprávne postavenie žien a mužov v spoločnosti aj v partnerských, rodinných vzťahoch.

 Čo môžete urobiť

 * Snažte sa o probléme domáceho násilia dozvedieť čo najviac.
 * Povzbudzujte ženu, aby o násilí hovorila.
 * Počúvajte ju, ak hovorí, že jej partner ubližuje, verte jej a neobviňujte ju.
 * Presvedčte ju, že nenesie žiadnu vinu na násilí a že je jednou z mnohých žien, ktorým ich partner ubližuje.
 * Povedzte jej, čo viete o podstate domáceho násilia.
 * Povedzte jej, že je nebezpečné ignorovať násilie a že násilie sa časom stupňuje.
 * Povedzte jej, že za násilie je zodpovedný výlučne páchateľ. Násilie nemožno ničím vyprovokovať a ničím ospravedlniť.
 * Hovorte s ňou o rôznych možnostiach, ako zmeniť jej situáciu, aj o dôsledkoch týchto zmien.
 * Pomôžte jej, aby sa rozhodla, ale nenúťte ju k tomu. Podporujte ju – nech sa rozhodne akokoľvek.
 * Povedzte jej, že nikto nemôže sám zvládnuť problém násilia (to platí aj pre vás). Pomôžte jej vyhľadať ďalšie dôveryhodné osoby, ktoré jej môžu pomôcť. Povedzte jej, že jej pocity a myšlienky sú pochopiteľné a normálne.
 * Sprevádzajte ju, ak potrebuje oporu, napr. na úradoch a inštitúciách. Pomôžte jej v starostlivosti o deti a zvládaní vecí každodenného života.
 * Pomôžte jej pripraviť “krízový plán” a “útek”, pomôžte jej nájsť bezpečné miesto, kam sa môže v prípade potreby uchýliť.
 * Nekonfrontujte sa s násilníckym partnerom tejto ženy.
 * Povedzte žene, aby odmietla snahy profesionálnych pracovníkov alebo pracovníčok o vyjednávanie s násilníckym partnerom a o konfrontáciu s ním. O násilí sa nevyjednáva, násilie sa musí skončiť.
 * Nebuďte ľahostajní/ľahostajné, lebo vaša ľahostajnosť umožňuje iným páchať násilie. Konajte proti násiliu.
 * Búrajte a odstraňujte mýty a predsudky spojené s násilím. Žarty o násilí páchanom na ženách nie sú smiešne. Pomáhajú ho udržiavať. Ozvite sa.
 * Pomáhajte odstraňovať násilie, netolerujte žiadnu formu násilia a postavte sa proti nemu.
 * Ak viete o tom, že vo vašom susedstve dochádza k násiliu, zavolajte políciu (č. 158). Môžete to aj anonymne oznámiť na prokuratúru alebo na súd.

 Ak vy sama prežívate násilie

 * Pamätajte si, že to nie je vaša vina.
 * Prelomte mlčanie, povedzte to niekomu.
 * Máte právo na život bez násilia – žiaden muž nemá právo týrať vás.
 * Neobraňujte svojho násilníckeho partnera.
 * Máte právo na život bez násilníckeho partnera.
 * Máte právo na život v bezpečí a pokoji.
 * Násilie neprestane samo, nečakajte, až to bude horšie.
 * Existujú ľudia, ktorí vám pomôžu a podporia vás pri premene vášho života.
 * Vyhľadajte pomoc sociálnej pracovníčky na oddelení sociálnych vecí okresného úradu alebo psychologičky v centre poradensko-psychologických služieb.

 Ak ste mužom, ktorý týra svoju partnerku

 * Za násilie ste zodpovedný jedine vy, vaša partnerka nemá na ňom nijakú vinu.
 * Pre násilie neexistuje nijaký dôvod ani ospravedlnenie.
 * Prevezmite zodpovednosť za svoj čin a správanie.
 * Násilie nie je náhodné “pošmyknutie” ani vystupňovaná hádka, násilie je zneužitie moci.
 * Ak máte problém s alkoholom alebo drogami, požiadajte o pomoc odborníkov.
 * Násilie je trestný čin. Nemôžete sa ospravedlniť tým, že ste “nepríčetný”, vaše správanie je trestné.
 * Žiaden muž nemá právo páchať násilie na svojej partnerke.

 Čo môže polícia

 * Násilie, vrátane vyhrážok, je trestný čin.
 * Polícia môže najúčinnejšie zasahovať proti násiliu, ktoré páchajú na ženách ich partneri.
 * Polícia môže vstúpiť do bytu, ak sú ohrozené životy a zdravie, ak hrozí závažná škoda, ak vec neznesie odklad.


 Základné práva

 10 základných informácií o násilí páchanom na ženách

 * Násilné činy na ženách sú trestné činy a musí sa k nim pristupovať ako k trestným činom. Trestné je dokonca aj neoznámenie násilia a nezabránenie násiliu.
 * Príčina mužského násilia spočíva v nerovnováhe moci medzi mužmi a ženami a v zneužití tejto nerovnováhy.
 * Nijaká žena si nezaslúži, aby sa na nej páchalo násilie. Násilie nemožno ospravedlniť ničím.
 * Všetky ženy (rovnako ako muži) majú právo na nedotknuteľnosť, slobodu a bezpečnosť. Toto sú základné ľudské práva.
 * Každý musí byť braný na zodpovednosť za násilie, ktoré pácha, a musí znášať dôsledky.
 * Právny systém musí zabezpečiť primerané opatrenia proti násiliu, pričom prvoradým cieľom musí byť ochrana a bezpečnosť obetí.
 * Násilie na ženách postihuje ženy všetkých kategórií, všetkých sociálnych vrstiev a kultúr a etnických skupín.
 * Násilie na ženách sa najčastejšie vyskytuje v rodinách, partnerských vzťahoch. Je oveľa pravdepodobnejšie, že sa žena stane obeťou násilia svojho manžela (partnera, bývalého manžela), než že sa stane obeťou prepadnutia na ulici.
 * Všetci ľudia musia jednoznačne odsúdiť násilie na ženách a deťoch a násilie všeobecne, postaviť sa a konať proti nemu.
 * Násilie na ženách sa skončí len vtedy, keď spoločnosť prestane násilie tolerovať.

Vzťahy medzi súrodencami sú veľmi komplikované.To vieme iste všetci čo máme súrodencov.Reči typu teším sa keď odídeš z domu tam či tam alebo bitky na dennom poriadku to je úplne prirodzené,ale prirodzené by malo byť aj to že sa vieme navzájom povzbudiť,povedať si navzájom Mám Ťa rád,rada , objať súrodenca či vedieť sa ísť ospravedlniť alebo odpustiť mu.Predsa len je to náš blížny a to v pravom úplnom slova zmysle a to znamená že sa ich máme milovať ako seba samých.

Starším súrodencom treba pripomenúť,že ste príkladom pre tých mladších tak si dávajte pozor na to ako sa správate k rodičom,ako ich rešpektujete,ako máte upratanú izbu alebo či sa učíte do školy.Pretože oni to sledujú a keď sa to bude hodiť tak to vytiahnu proti svojim rodičom a on mohol a ja nie a on nemusel a ja musím.Ste pre nich vzorom a pre každého je veľkým povzbudením keď ho jeho vzor pochváli a povie mu si fakt dobrý bráška,ségra a inak vy starší máte právomoc tomu mladšiemu prikázať umy riady,uprac,nakúp netreba to zneužívať oni niesu až taký hlúpy tý mladší a časom keď to budete od nich ziadať príliš často tak sa na vás vykašlú a už od nich pomoc čakať nemusíte,pretože aj oni majú svoju hrdosť a nenechajú sa zneužívať.

Teraz mladším treba tých starších rešpektovať a počúvať ich ale netreba sa nechať využívať.Zoberte si koľko máte výhod.Ten starší je vždy taký prierazník v tom,že do kolkej možte byť vonku,alebo na nete,alebo čo si môžte k rodičom dovoliť.Nemusíte si od starších brať úplne všetky vlastnosti a potom keď niečo urobíte sa vyhovárať veď On to robí tiež a ja to mám odneho on by mi mal ísť príkladom.Netreba to využívať,že by vám mal byť príkladom.

Viete čo mna vždy poteší?Keď ségry prídu a poviedia si fajn ségra alebo si prídu pre radu.Najradšej mám chvíle ked ideme niekde spolu a haluzíme a robíme bordel a nehneváme sa na seba.Keď pozerám telku a ségry prídu a pritulia sa.Veď mať súrodenca je výhoda.Predsa keď ideš von a nemáš s kým tak možeš ísť s ním alebo keď Ťa niekto chce zbit zoberieš bráchu a potom si nikto nedovolí.

Najviac adrenalínové sú otázky tajomstva keď ten druhý vie niečo čo by sa rodičia nemali dozvedieť.Netreba to potom využívať a taktiež netreba v jednote bojovať proti rodičom.

Takže nebojte sa navzájom povzbudzovať,tráviť spolu čas a pekne sa k sebe správať a hlavne spolu komunikovať.Veď na súrodenca by sme sa mali môct spolahnúť kedykoľvek a za akýchkoľvek okolností s kým by sme mali mať lepšie vzťahy ako s nimi a kto by nás mal lepšie poznať ak nie oni.

Ako vlastne tento sviatok vznikol?Prečo vznikol?Tak na tieto otázky sa vám pokúsim odpovedať.
Tento sviatok sa oslavuje 8.marca každoročne vo väčšine štátov na svete.Za bývalého režimu sa v tento deň konali povinné podnikové oslavy,na ktorých boli ženy zväčša obdarované karafiátom a uterákom.Oslava sa konala z dôvodu,aby ženy získali pocit, že spoločnosti na nich záleží a že sú jeho súčasťou.
Myslíte si,že toto bol ten pravý dôvod na vznik tohto sviatku?Tak sa mýlite,pretože vznik tohto sviatku potvrdzuje jedna skutočnosť a to táto:V roku 1908 sa konal štrajk newyorských robotníčok za zrušenie desaťhodinového pracovného času a proti nízkym mzdám a zlým pracovným podmienkam.O dva roky sa na základe tohto štrajku konala v Kodani Medzinárodná ženská konferencia,na ktorej vznikla myšlienka oslavovať tento sviatok a od vtedy sa začal vždy v marci oslavovať tento sviatok v Nemecku,Švajčiarsku,Rakúsku a Dánsku.Ženy v tento deň pravideľne demonštrovali za rôzne práva.Boli to zväčša témy ako rovnosť v zamestnaní,alebo právo ísť voliť.V roku sa tento sviatok objavil až roku 1913 a a bol spevádzaný demonštáciami žien pod heslom“chlieb a mier“.
Tieto demonštrácie naozaj priniesli osoh,pretože terajšie ženy majú oveľa viac práv ako ich ako ich predchodkyne.Dnešné ženy môžu študovať na akýchkoľvek školách majú právo voliť,zakladať si v bankách účty alebo byť súčasťov politiky,ale aj napriek tomuto pokroku si veľa žien a mužov myslí že rozdiel medzi mužom a ženou nieje ešte úplne vyrovnaný.Tento fakt potvrdzuje skutočnosť,že ženy majú rovnaké vzdelanie ako muži,ale aj tak zarábajú o tretinu menej a 70% riadiacich funkcií je obsadených mužmi.
Dúfam,že sa mi podarilo priblížiť vám aspoň pár skutočností,prečo a na základe akých skutočností tento sviatok vznikol.

ŠTÁTNE ZRIADENIE: republika
HLAVNÉ MESTO: Levkosía/Lefkoşa – predtým Nicosia, rozdelené od 1974 (191 00 obyv., na tureckej časti 40 000 obyv.)
ROZLOHA: 9251 km2
; Cyperská republika 5896 km2, Severocyperská turecká republika 3355 km2
POČET OBYV.: 747 000 (1997)
HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 80,7 obyv./km2
ÚRADNÝ JAZYK: gréčtina, turečtina

-člen EÚ 2004
-subtropického klimatického pásma
-zimné teploty zriedka klesnú pod 5 ºC
-letné teploty vystupujú v júli až auguste nad 40 ºC pretrvávajú aj niekoľko týždňov
-Nikózia je v lete mestom s najvyššími teplotami.
-Zrážky sú ojedinelé.
-Zmeny v teplote a v množstve zrážok bývajú spôsobované rozdielnou nadmorskou výškou, či vzdialenosťou od pobrežia

-Rastlinstvo na Cypre je veľmi bohaté a pestré, mení sa v závislosti od ročného obdobia
-Ostrov mal kedysi oveľa bohatší lesný porast ako v prítomnosti. Zníženie výskytu lesa má na svedomí viacero skutočností:
-a to najmä ťažba medi (Cyprus bol už na začiatku staroveku známym ťažobným strediskom tejto suroviny),
- stavba lodí
- stále väčšia spotreba ornej pôdy.
- Zavedené chovy kôz za veľmi krátky čas spásli rozľahlé územia trávnatých plôch, ktoré odrazu zostali celkom holé. V súčasnosti pokrýva lesný porast iba 17% z celkovej rozlohy ostrova. O pravekej faune ostrova sa dozvedáme len vďaka skamenelinám, ktoré sú dôkazom, že kedysi Cyprus obývali hrochy a slony. Ako skoro všade na ostrovoch sa aj tu vytvorili drobné ostrovné formy, ktoré pomerne dlho prežívali vďaka tomu, že na ostrove nežili veľké šelmy. Prví osídlenci pravdepodobne priviedli so sebou niektoré druhy zvierat
- – divé prasatá, jeden druh kozy a zrejme aj ovcu. Niektoré z týchto zvierat svojím chovateľom ušli, niektoré boli pravdepodobne v určitých oblastiach nasadené a vytvorili divé populácie.

Cyprus je od roku 1974 rozdelený na severnú časť – tzv. Turecká republika Severný Cyprus (uznanú iba Tureckom) a južnú časť – Cyperskú republiku (medzinárodne uznaný reprezentant ostrova Cyprus, člen Európskej únie).
Väčšinu obyvateľov Cypru (až 96%) tvoria cyperskí Gréci (78%) a Turci (18%). Hoci cyperskí Gréci a cyperskí Turci majú veľa spoločného, sú to odlišné identity založené na náboženstve, jazyku a sú úzko viazané na svoje materské krajiny. Grécky sa prevažne hovorí na juhu, kde sú väčšinovou komunitou cyperskí Gréci. Turecký jazyk prevláda na severe, kde dominuje obyvateľstvo tureckého pôvodu. Rozsiahlo používaným jazykom na ostrove je angličtina.

Cyperskí Gréci sa pridržiavajú gréckej ortodoxnej cirkvi, cyperskí Turci vyznávajú islam. Náboženské skupiny Arménov, Maronitov a latinsky hovoriacich obyvateľov si podľa ústavy z roku 1960 zvolili príslušnosť ku cyperským Grékom.

Cyprus je legendárnym miestom zrodenia bohyne krásy, lásky, sexu a vášne, nádhernej Afrodity. Legendárne dejisko Afroditinho zrodenia z morskej peny je pri Petra tou Romiou (Afroditine skaly). Sú to veľké skaly v mori blízko pobrežných útesov neďaleko Pafosu. V priebehu starovekej histórie bol Cyprus prekvitajúcim centrom kultového uctievania Afrodity.
.

Skalica
K starobylým slovenským mestám, ktoré sa v uplynulých storočiach hrdili prívlastkom slobodné kráľovské mesto, patrí i Skalica, mesto na hraniciach s Českou republikou. Jeho história je dlhá a bohatá. Striedali sa v nej obdobia budovania, rozmachu a rozkvetu s tými, ktoré boli poznačené vojnami, povstaniami, rabovaním a ničením, epidémiami či živelnými pohromami. Z viacerých hľadísk má Skalica na historickej, ale i súčasnej mape Slovenska významné postavenie.
Priaznivé životné podmienky boli dôvodom intenzívneho osídlenia územia chotára Skalice už od čias mladšej doby kamennej (4000 rokov pred n. l.). Osídľovanie potom pokračovalo i v eneolite, dobe bronzovej, železnej, laténskej, rímskej, včasnoslovanskej a veľkomoravskej. Prvé písomné zmienky o existencii Skalice pochádzajú z roku 1217 a 1256, kedy sa v dokumentoch spomína ako Zakolcha.
Výročné trhy na námestí
6. októbra 1372 jej uhorský kráľ Ľudovít I. udelil výsady slobodného kráľovského mesta. Originál privilegiálnej listiny sa síce nezachoval, ale z neskorších konfirmácií sa dozvedáme, že mesto dostalo právo opevniť sa hradbami, obyvateľstvo bolo oslobodené od platenia daní a iných poplatkov, tovar Skaličanov bol oslobodený od tridsiatku a mýta v celom kráľovstve. Mestu bolo udelené právo usporadúvať týždenné a výročné trhy.
Vďaka ďalším privilégiám od Žigmunda Luxemburského a jeho nasledovníkov sa stala Skalica už od 1. polovice 15. storočia významným strediskom hospodárskeho, kultúrneho a duchovného života širokého okolia. V 17. storočí počtom obyvateľov, domov, ale predovšetkým z ekonomického hľadiska patrila Skalica medzi 5 – 6 najväčších a najvýznamnejších miest Slovenska a bola postavená na úroveň ďalším kráľovským mestám Bratislave, Košiciam, Trnave, Bardejovu či Prešovu. V meste vzniklo množstvo remesiel, zakladali sa cechy, prekvital čulý obchod. Chýrne v celom Uhorsku bolo predovšetkým skalické súkenníctvo, ktoré sa rozvinulo najmä koncom 18. storočia.
Z poľnohospodárskej výroby sa intenzívne rozvíjalo predovšetkým vinohradníctvo. Pred vyše 300 rokmi tu založili vinohradníci na spôsob remeselníckych cechov svoje združenie – tzv. Bratstvo sv. Urbana. Z tohto obdobia sú i historické pamiatky – kostolík sv. Urbana, patróna vinohradníkov a cechový oltár sv. Urbana vo farskom kostole s erbom vinohradníkov. Dodnes sa tu vyrába veľmi kvalitné červené víno. Množstvo vinohradníckych búd ponúka možnosť “koštúfky” tohto lahodného moku.
Na duchovný a spoločenský život mesta už od 15. storočia vplývalo niekoľko cirkevných rádov. Pravdepodobne od 30. rokov 15. storočia tu pôsobili františkáni, v 17. storočí k nim pribudli karmelitáni a jezuiti (v roku 1662 založili gymnázium), neskôr paulíni a od konca 18. storočia milosrdní bratia. Okrem šírenia kresťanskej viery napomáhali rozvoju kultúry a vzdelanosti.
Výrazne sa Skalica zapísala do celonárodných dejín v druhej polovici 19. a začiatkom 20. storočia, keď sa stala pôdou pre organizovanie národno-oslobodzovacieho boja proti maďarizácii a spolu s Martinom a Ružomberkom sa stala intelektuálnym centrom tohto snaženia, ktoré sa v pamätnom roku 1918 skončilo rozpadnutím starého rakúsko-uhorského systému a vytvorením ČSR.
V roku 1918 sa Skalica stala na niekoľko dní sídlom Dočasnej vlády pre Slovensko a od roku 1923 sídlom okresu. V súvislosti s územnou reorganizáciou v roku 1960 okres zanikol a mesto sa stalo súčasťou “veľkého” okresu Senica. V roku 1996 sa stalo opäť okresným mestom.

Rotunda sv. Juraja

Pôvodne románska stavba pochádza pravdepodobne z prelomu 12. a 13. storočia (najnovšie sa však uvádza i prvá polovica 11. storočia). V neskorších dobách bola goticky a barokovo prestavaná. Horná časť, spojená s opevnením, plnila obrannú funkciu, spodná časť slúžila ako kaplnka. Z obdobia gotiky sa v interiéri zachovali fragmenty nástenných malieb, zobrazujúce motív z legendy o sv. Jurajovi. Fresky boli v rokoch 1995-1996 reštaurované. V roku 2002 bola v rotunde inštalovaná stála expozícia Záhorského múzea tematicky zameraná práve na predstavenie tejto najstaršej zachovanej stavebnej pamiatky v Skalici.

V roku 2005 sa uskutočnila rozsiahla rekonštrukcia priestoru okolo rotundy a kalvárie, vytvorený bol informačný systém a doplnené osvetlenie.

Farský kostol sv. Michala Archanjela

S jeho výstavbou sa začalo pravdepodobne po roku 1372, ale nie je vylúčené, že na základoch staršej stavby. Pôvodne jednoloďový kostol bol v období neskorej gotiky (1450-1470) prestavaný na trojloďovú baziliku. Kostol viackrát vyhorel, bol prestavovaný a opravovaný. Pôvodnú stavbu doplnila charakteristická mohutná veža s neskororenesančnou arkádou, bočné lode zaklenuli barokovými krížovými klenbami a hlavnú loď valenými klenbami a lunetami. Bohatý interiér, oltárna architektúra a výzdoba pochádza prevažne zo 17. a 18. storočia. Oltárny obraz je od viedenského maliara Františka Antona Maulbertscha. V kostole pozornosť upútajú svojou drevorezbou lavice z prvej polovice 18. storočia, dve intarzované spovednice, secesný luster, 9 bočných cechových oltárov. Kostol je dominantou netradičného trojuholníkového námestia.

Dr. Pavel Blaho (25.3.1867-29.11.1927) skalický rodák, lekár, národný buditeľ, organizátor; realizátor myšlienky postavenia spolkového (dnes kultúrneho) domu

v čase najvýraznejšieho protislovenského tlaku sa zaslúžil o vydávanie slovenských periodík Hlas, Pokrok, Ľudové noviny; zakladal ľudové knižnice, roľnícke družstvá, kalendáre Nová domová pokladnica; bol veľký prívrženec československej vzájomnosti a tiež veľký zberateľ ľudovoumeleckých výrobkov – jeho zbierka sa stala základom k vytvoreniu dnes Záhorského múzea

ThDr. Ján Ďurovič (30.8.1894-26.11.1955) teológ a univerzitný profesor

Skalici významne prospel ako kronikár, keď tri diely z jeho pera prinášajú nesmierne množstvo informácií nielen z doby, v ktorej žil, ale i z predchádzajúcich storočí. Zozbieral a usporiadal archív D.G.Licharda a zaslúžil sa o postavenie sochy tomuto významnému národovcovi.

Jozef Gvadányi (žil v Skalici 1783-1801) maďarský generál, básnik

usadil sa a žil v Skalici; na námestí je zachovaná jeho kúria, ktorá dnes slúži ako mestská knižnica (nachádza sa tu i podobizeň Gvadányiho); kuchár tohto maďarského šľachtica priniesol do Skalice zo Sedmohradska recept dnes známej špeciality – trdelníka

František Víťazoslav Sasinek (11.12.1830-17.11.1914) skalický rodák

jeden z najvýznamnejších slovenských historikov, kňaz, tajomník Matice slovenskej; bol vysvätený za kapucínskeho kňaza; jeho historické bádanie bol zamerané predovšetkým na Uhorsko, keď na túto tému napísal niekoľko publikácií (Dejiny kráľovstva uhorského, Dejiny počiatkov terajšieho Uhorska, Dejepis Slovákov atď.). V svojej práci neopomenul ani Skalicu a podrobne jej „dejopis“ zaznamenal napr. v niekoľkých pokračovaniach v časopise Slovesnosť v roku 1863.Teraz sa po tomto našom rodákovi volá gymnazium.